Káhira a pyramídy v Gíze, múzeum a plavba po Níle

Existuje dôvod, prečo si pyramídy necháte na poriadny celodenný výlet, a nie na popoludnie natlačené medzi pláž a večeru. Sú veľmi ďaleko od pobrežia Červeného mora — a zo Safagy, jedného z najtichších prístavov na ňom, ešte ďalej. Táto vzdialenosť je súčasťou putovania. Ešte pred svitaním si vás klimatizované vozidlo vyzdvihne v hoteli a zamieri do vnútrozemia, kde vymení pokojnú vodu maríny za otvorenú púštnu cestu do Káhiry.

Kým sa mesto prebudí, vy už ste v ňom. Váš egyptológ sa ujme slova a prevedie vás Egyptským múzeom, popri vitrínach zo zlata, alabastru a maľovaného dreva, ktoré uchovávajú všedné aj posvätné zo štyritisíc rokov starého sveta. Potom si deň vydýchne: nastúpite na loď a necháte na chvíľu Níl, aby robil pohyb za vás — rieku, ktorá premenila púšť na záhradu — kým Káhira pomaly plynie okolo na oboch brehoch.

A potom Gíza. Fotografie ju sploštia; na skutočnosť vás nič nepripraví. Veľká pyramída Chufuova sa týči vyššie, než dokážete uveriť, každý jej blok je sám osebe úlohou, uložený ručne pred štyridsiatimi piatimi storočiami a za tisícročia neprekonaný. Zo siedmich divov, ktoré si starovek vybral pomenovať, je toto jediný, čo prežil — jediný, ku ktorému sa dodnes môžete priblížiť a položiť naň ruku. Sfinga strháva svoju stráž kúsok od nej; Údolný chrám vás nechá vstúpiť dovnútra inžinierstva, ktoré urobilo z nemožného bežné.

Cesta späť do Safagy je najdlhší úsek dňa, no nebude vám to vadiť. Budete sedieť s tichom a s veľkosťou toho, čo ste videli, a s tým zvláštnym, trvalým pocitom, že pláž, kvôli ktorej ste prišli, si potichu vymenila miesto s púšťou. Spýtajte sa kohokoľvek, čo robil v Egypte, a spomenie more. Vy spomeniete deň, keď ste stáli pod najstarším divom, ktorý ešte stále stojí na Zemi.